Spomínal som na základnú školu a našeho tehdajšieho spolužiaka Ivana. Malý, nenápadný chlapec zato dosť nehygienický, šušlavý a ľahko dementný.(Musím povedať že keď som ho nedávno stretol, vôbec sa nezmenil :-) )
Vtedy sme ako deti nič nechápali a Ivko sa stal často terčom našich vtípkov. Vspomenul som si však na jeden špeciálny.
V časoch, keď sme mali tak okolo 8 rokovsme sa vždy skupinka približne 5 ľudí zobrali, a prišli sme k Ivkovi. Jeden z nás skríkol "Psychický útok!!!" a my sme sa na neho začali uprene dívať. Ivko tento psychický útok nikdy neustál a hodil sa o zem :-) Vtedy sme si ešte asi neuvedomovali aká blbosť sa to vlastne deje :-) Dnes sa mi však okrem smiechu v srdci potlačuje aj tak trošku smútok za tymito detskými radosťami. My, "dospelé deti" už miesto týchto zábavok len nadávame. Všetko to detské kúzlo je preč :-/
Psychický útok :-)
22.09.2008 17:17:57
Počas poslednej hodiny v škole som už nezvládol sústredenie a spomínal som na staré časy. Napokon som pri jednej spomienke vyprskol smiechom :-)..
Komentáre
mne za detstvom luto nie je
na detstve je pre mnohych lakava ta bezstarostnost... ale ta bola zasa vykupena tym, ze deti nemali dovolene vela veci a museli posluchat.
dospely si to vsetko riadi sam.
dospely ma zodpovednost. a mna tato zodpovednost tesi.
dospely ma zasa ine radosti, o ktorych dieta ani nechyrovalo... :)
lupa ma pravdu...len skoda