Na tzv. Pohotovostnom sídlisku v Šaľi žijem od malička. Až na jeden menší požiar sa tu dlhé roky absolútne nič neudialo a ako malého, dobrodružstva hladajúceho chlapca ma to trošku mrzelo. Čím som bol však starší, tým viac som si vážil toho že žijem na mieste kde je bezpečno. Prvá zmena prišla nasťahovaním sa nového suseda. Vozil sa veľkej Audi-ne a v poznávacej značke mal 007. Raz, cestou domov náš barák prvý krát navštívili kukláči. Bol som vydesený a srdce mi tĺklo ako o život, predsa len mal som len zopár rokov. Po dlhej dobe pred cca.2 rokmi sa však moje dlhoročné podozrenia potvrdili a môjho suseda sa pred mojimi očami snažili zastreliť akýsi mafiáni. Pravdepodobne ste o tomto prípade počuli a viete že útočníkov zastavila "slovenská FBI" ( netuším už ako sa volali).
Čo bolo,bolo. Mesto sa opäť ukludnilo a všetci boli šťastný. Rok 2008 však je prelomový. Len pár metrov od môjho bytu vyrástla nová krčma. Z pokojného sídliska sa stalo miesto, kde sa človek bojí žiť. Rok načala nová rodina v našom susedstve. V jeden chladný zimný večer (cca.22:30) som sa vracal domov a v našom vchode sa hádal postarší pár s akýmsi neupraveným chlapom sa prítomnosti akéhosi mladého dievčaťa. Rýchlo som vyšlapal do bytu a venoval sa svojim veciam. Neprešli ani 2 minúty, velká rana , krik , plač a za kratučkú chvíľku aj 4 policajné autá pred našim domom. Dodnes nikto nevie, čo sa vlastne stalo.
V nasledujúcich mesiacoch sa spomínaná krčma oproti stala útočiskom pre našich rómskych spoluobčanov. Poviem vám len že pozerať sa 2 hodiny z balkóna na toto miesto, máte zážitok na celý život. Najvážnejší prípad bol asi keď si istý chlap v strednom veku povedal, že si dokáže aký je tvrdý a dobil akúsi ženu až do bezvedomia. Našťastie sú aj dni počas ktorých sa ľudia len hádajú a sanitka zasahovať nemusí. Za tieto dni som hrozne vďačný, zvlášť keď ich je ako šafránu.
Posledný prípad obehol všetky správy a to vražda za bieleho dňa na našom sídlisku. "Zhodou okolností" práve za spomínaným pohostinstvom. Chlapec podrezal akémusi mladíkovi krk len pár metrov od najfrekvntovanejšej zástavky v meste plnej študentov. Podľa jednej mojej kamarátky bol vrah sfetovaný a 2 dni bez prestania pijúci. A ako mám vedieť že si niekto podobný nevyberie práve mňa? Strach ľudí sa začal zneužívať a pocítil som to na vlastnej koži. Len deň po vražde ma zastavil mladý róm či mu požičiam 200 korún že mi ich vráti. Samozrejme som rázne odmietol s tým že naozaj sa ponáhľam. Mladík skríkol na paritu vyholených cigáňov a oznámil im že nemám záujem mu požičať peniaze. Dostal som informáciu že ak mu ich nepožičiam, dopadnem ako akýsi bezdomovec ktorý údajne vďaka nim prišiel o prsty. Nemal som v záujme prísť o zdravie tak som mu pre istotu tých 200 korún dal. 21.9 mi ich vraj vráti. Je mi jasné že môžem čakať márne, našťastie nechcel veľkú sumu. Táto vražda však definitívne potvrdila moje obavy že nová éra našeho mesta začína. Dôkazom môže byť aj nový prípad vraždy 20.9 pri bare Viecha. Žial nemám o tom takmer žiadne informácie každopádne je jasné že moje bezstarostné výchádzky skončili...
Komentáre